Bol 9. november 2018. Zobudila som sa v Bratislave. Vedľa postele už čakal môj zbalený kufor pripravený na ďalšie dobrodružstvo. Netušila som, čo ma čaká, no keďže milujem výzvy, nemala som strach. Cestovanie sa stalo súčasťou môjho života a bolo pre mňa také prirodzené, ako cesta do školy. Táto škola však bola iná. Vzdelávanie cez prax a skúsenosti podľa mňa nemá konkurenciu. Veci, ktoré si vyskúšam si oveľa rýchlejšie zapamätám ako tie učebnicové vedomosti, preto keď som uvidela možnosť ADEL zúčastniť sa výmeny v Taliansku veľmi som neváhala.
Na letisku som stretla ostatné dievčatá. Boli odo mňa mladšie, no za to super odvážne baby, s ktorými bolo veľa srandy. Poniektoré odhalili počas výmeny v sebe skryté talenty, no niektoré talenty zasa ostali ukryté na ďalšie výmeny. Cesta do malého mestečka Cosenza bola relatívne dlhá, no o to viac sme si potom vážili objatie intrákovej postele. Cosenza je krásne malebné mestečko, ktoré ukrýva najväčšiu univerzitu na juhu Talianska s 35 000 študentmi. Organizátori vybrali toto čarovné, v horách ukryté miesto pre náš projekt zámerne, keďže v regióne je vysoká nezamestnanosť mladých ľudí a náš projekt sa týkal práve zlepšenia úrovne zamestnanosti podporou nových myšlienok a startup-ov.
[foogallery id=“7387″]
Keďže sme pricestovali dosť neskoro naše cesty hneď po zvítaní sa s našimi milými hostiteľmi viedli rovno do postele. Od toho večera nás celým programom sprevádzala talianska pohostinnosť, zábava a veselý taliansky tím na čele s Máriou Piou. Ráno nás už čakala pravá talianska káva. Milá tetuška Gabi sa nás snažila upozorniť, že talianska káva je o niečo silnejšia než inde. Neposlúchli sme, a tak sa nám po prvýkrát rozbúchali srdcia ako po kvalitnej rannej rozcvičke. Aktivity začali klasicky predstavovaním. Naučiť sa dvadsaťpäť mien v priebehu hodiny si vyžaduje zapojenie mozgovej kôry, čo sme si vďaka rôznym hrám uvedomovali menej než by sa mohlo zdať. Na obede nás čakali špeciality talianskej kuchyne. Samozrejme, že sme si dali pizzu a cestoviny. Po obede nasledovala typická talianska siesta, na ktorú sa ľahko zvykalo, no po návrate domov ťažko odvykalo. Nasledovali ďalšie aktivity, ukončené večerou. Po večeri sme mali znovu čas pre seba, ktorý sme využívali rôzne a čerešničkami na torte boli večery, kedy sme si navzájom predstavovali svoje kultúry, tancovali, spievali a hrali rôzne hry.
Cez workshopy a aktivity sme sa učili o podnikaní a EÚ. Najviac sa mi páčila diskusia s Enricom Parisim, ktorý sa nám pokúsil priblížiť stanoviská EÚ k podnikateľom, ako aj tretím krajinám a statočne obhájil myšlienky EÚ. Mali sme možnosť spoznať miestnych podnikateľov, ale aj to ako funguje úrad práce v Taliansku. Počas voľného dňa sme si odskočili na pláž do neďalekej Amantei. Pri úžasných výhľadoch na more z ruín starovekého hradu vystavanom na kopci nad mestom sa nám rozbúchalo srdce po druhý krát. Vďaka tejto výmene sme stretli veľa super ľudí, mohli sme zdieľať svoje názory a nápady v podnikaní, a dokonca sme si navrhli svoj prvý startup. Do programu sme zapojili aj nič netušiacich študentov, s ktorými sme robili interview, pýtali sa, kade sa dostaneme do jedálne alebo sme si len spravili selfie, ktorá nám priniesla pol bodu do súťaže.
Myslím, že najlepšie to zhrnula Edith Wharton, americká spisovateľka, keď povedala, že „Jedna z najlepších vecí na cestovaní je zistenie, koľko veľa dobrých, milých ľudí tam vonku je.“ Dobrých ľudí sme stretávali počas celého nášho pobytu, ktorý sme ukončili poďakovaním vo Vatikáne, kde sme nechali časť svojho srdca dúfajúc, že sa tam ešte vrátime. Veľká vďaka organizátorom, ktorí túto výmenu umožnili a už teraz sa tešíme na ďalšiu.
Nikola Jančovičová
